PAMIATKY V OBCI KÁTLOVCE

K neodmysliteľnému obrazu každej obce patria aj sochy, kríže a pamätníky, ktoré boli stavané hlavne pri vstupoch do obce, na námestí, na cintoríne, ale aj v chotári. Všetky uvedené poznatky o drobnej architektúre v našom chotári odpovedajú stavu a rozsahu informácii, ktoré sa nám podarilo zistiť. Primárne informácie pochádzajú zo zachovaných listín na kátlovskej fare. Vo vizitácii je zaznamenané i to, že v kátlovskom chotári sa nachádzalo  celkom  sedem sôch.  Doterajšie informácie sa opierali najmä o údaje kátlovskej kroniky , ktorá sa, žiaľ, začala písať až v 30. rokoch 20. storočia. Tieto informácie boli prípadne doplnené priamo z nápisov na príslušnej pamiatke, pokiaľ boli ešte čitateľné. Najrozšírenejší symbol aj v kátlovskom chotári je Svätý Kríž. Kríž je v kresťanskom svete znakom utrpenia a staval  sa z vďačnosti za božiu pomoc. Kríže sa stavali a aj stavajú zväčša na mieste, kde sa stala nejaká tragická udalosť (náhla smrť, zabitie bleskom a pod.).
Vzhľadom na to, že súčasné údaje o sochách, ktoré sa v prevažnej miere opierajú len o ústne podanie, resp. o údaje získané z nápisov príslušnej sochy, bolo treba tieto údaje overiť a upresniť. Na základe archívnych prameňov, ktoré sa zachovali na kátlovskej fare, sa podarilo tieto údaje overiť na siedmych sochách, ktoré boli postavené do polovice 19.storočia. Pri príslušných sochách je táto primárna informácia ponechaná samostatne aj odlíšená kurzívou a ďalší text uvádza doteraz tradované informácie a niektoré vybrané údaje z ikonografie a atribútov jednotlivých svätých.

Ústredný Svätý Kríž na cintoríne

Na cintorínoch sa okrem krížov na jednotlivých hroboch nachádza aj ústredný kríž veľkého formátu, pod ktorým sa na Všechsvätých odbavujú osobitné pobožnosti, pália sviečky, čím sa obdarúvajú  v prenesenom zmysle slova žobráci a pod.  Za takýto ústredný kríž je na kátlovskom cintoríne považovaný Svätý Kríž, ktorý sa nachádza po pravej strane chodníka smerom k ihrisku, približne v strede medzi týmto chodníkom a domom smútku. Podľa podrobných informácii, ktoré sú uvedené v listinných dokumentoch na kátlovskej fare  pre ústredný Svätý Kríž je uvedené : “Prvá, kamenná socha ukrižovaného Krista, stála na pomedzí troch chotárov – kátlovského, chtelnického a dechtického. Dal ju vyhotoviť a finančne zabezpečil jej údržbu Juraj Martinovič. 14. septembra 1774 bola socha spolu s ďalšími dvoma, nižšie spomenutými kamennými sochami, slávnostne posvätená farárom z Horných Orešian a smolenickým vicearchidiakonom Adamom Markovičom.”
O presunutí tejto sochy hovorili aj informácie podávané len ústnym podaním, ktoré naviac uvádzali, že tento Svätý Kríž bol na cintorín presunutý z popraviska, ktoré malo byť  “na chtelnickom”.

Osamelý Svätý Kríž

Na cintoríne asi v strede medzi kostolom a ohradou cintorína smerom k ihrisku je samostatne stojaci väčší Svätý Kríž. Na tomto  Sv. Kríži je uvedený nápis: Ex piis oblatis fidélium; sú tam uvedené dva roky 1633 a 1864. Prvý rok 1633 predstavuje najstaršie datovanie, aké bolo možné na sochách alebo náhrobníkoch kátlovského cintorína zistiť. To by poukazovalo aj na možnosť, že cintorín tam existoval ešte pred postavením prvej kaplnky  z roku 1710. Podľa druhého datovania, ktoré je o vyše 200 rokov  mladšie, by sa dalo uvažovať, že pravdepodobne išlo o jeho obnovu alebo aj presun z iného miesta.

Misijný Svätý kríž

Je to drevený kríž, ktorý sa nachádza  na  ľavej strane hlavného vchodu do kostola. Na kríži sú tri letopočty, 1898, 1932, 1957.  Súčasný kríž nahradil v roku 1957 drevený kríž, ktorý bol značne poškodený zubom času.

Socha Blahoslavenej Panny Márie

Druhá socha Blahoslavenej Panny Márie – Immaculata, posvätená v roku 1774, bola postavená v susedstve Kátloviec, blízko cesty, vedúcej z Kátloviec do Chtelnice. Podľa nápisu na nej, bola vystavaná istým G. Krmanom v roku 1771 a jeho potomok Štefan Krman v roku 1821 daroval na jej údržbu pole pre faru.
Panna Mária bola patrónkou všetkých krajín Uhorska. Mariánsky motív sa stal výrazom vďaky za ochranu pred morom, živelnými pohromami alebo nepriateľom. Mariánske stĺpy bývajú väčšinou pred kostolom a iba zriedka pri starých cestách. Mariánsky stĺp je v európskej plastike jednotný a skladá sa zo schodov, piedestálov s nápismi, vlastného stĺpu a vrcholovej Panny Márie.  Umiestnenie sochy Panny Márie teda patrí v našej obci za výnimočné, pretože stojí vpravo od horného konca dediny (pri poľnej ceste smerom na Chtelnicu) za Starou Blavou, asi 120 m od Starej Blavy na križovatke poľnej cesty smerom na “chtelnické” a “Pod vinohrady” (smerom k Hornej hrázde). Pred sochou tečie “stoček” (Dechtický kanál). V okolí sochy sa nachádzali mohutné staré košaté lipy.
Na soche je nápis :

“Ecce ancilla Domini fiat mihi secundum verbum tuum”

G. Krman anno 1771

v preklade:

“Hľa, služobnica Pána, nech sam mi stane podľa Tvojho slova”

G. Krman, roku 1771

Na podstavci (pod stĺpom) je uvedené datovanie údržby 1941, na ktoré prispeli Jozefa a Helena Uváčik.  V auguste 1997 zhodou okolností počas vysviacky novopostavenej kaplnky Panny Márie Lurdskej sa pod ťarchou vekov doslova rozpadla stará rozkošatená a veľmi preschnutá lipa, pričom je pozoruhodné, že vlastný mariánsky stĺp ostal akoby zázrakom neporušený.

Kalvária pri kostole

Napokon tretia socha, vysvätená v roku 1774, stála pred cintorínom a dal ju vyhotoviť Ján Šimkovič (Simkovits), pôvodne obyvateľ Kátloviec a tamojší panský mlynár, neskôr slobodný trnavský mešťan. Išlo už o spomenutú kalváriu s ukrižovaným Kristom, pri nohách ktorého stála socha Panny Márie s prebodnutým srdcom, po stranách stáli dvaja plačúci anjeli. V roku 1822 ju finančne zaopatril Juraj Martinovič. Uvedenú kalváriu spomína, ako jeden z mála pozoruhodných historických objektov v Kátlovciach, aj súpis pamiatok  Slovenska.

Socha sv. Jána Nepomuckého

Štvrtá, kamenná socha sv. Jána Nepomuckého, bola postavená v roku 1780 na dolnom konci dediny samotnými Kátlovčanmi. Tí  mali aj povinnosť starať sa o ňu.
Na Slovensku a v celej strednej Európe patril sv. Ján Nepomucký až do našich čias medzi najviacej uctievaných svätých. Žil v 14. storočí, pôsobil v Čechách a zomrel ako mučeník pre zachovanie spovedného tajomstva.  Podľa ďalších charakteristík je sv. Ján Nepomucký aj patrónom bezpečného putovania a šťastného návratu, preto sú tieto sochy umiestňované na rázcestiach a mostoch. Socha sv. Jána Nepomuckého sa nachádza na dolnom konci dediny na križovatke ciest smerom na Dolné Dubové a Nižnú (pod lipami).  Na soche je značka C.K. 1780.  V roku 1950 dali sochu obnoviť Bango s manželkou.

Svätý Kríž v dolnodubovskom chotári

Ďalšia kamenná socha ukrižovaného Krista bola v roku 1793 vystavaná na hranici kátlovského a dolnodubovského chotára. Vystavať ju dal Michal Kostolanský (Kosztolanszky), ktorý tiež daroval fare peniaze na jej ďalšiu údržbu. Táto socha, je postavena na hranici kátlovského a dolnodubovského chotára po pravej strane cesty z Kátloviec do  Dolného  Dubového. Na tomto mieste hranica nepokračuje v línii hranice chotáru “Krížny dol”, ale tvorí schod, hranica chotára je po pravej strane cesty posunutá smerom ku Kátlovciam asi 30 m. Socha ukrižovaného Krista je čelom obrátená do kátlovského chotára a za sochou je už dolnodubovský chotár. Podľa kronikára tento Sv. kríž dal  “postaviť M. Kostolanský, pre šťastlivý návrat jeho syna z Talianska, ktorý vysilený a od hladu  na tomto mieste klesol, ale nájduc tam suchú kôrku chleba, zachránil sa pred hladovou smrťou.”

Svätý Kríž pri Remíze

Kamenná socha ukrižovaného Krista stála pri potoku Vrbovec (Vrbovecz), smerom k Dechticiam, v kátlovskom chotári. Túto sochu dala vystavať v roku 1808 istá vdova (vizitácia neuvádza bližšie jej meno). Jej údržbu zabezpečil peňažným darom až v roku 1811 Štefan Michalička (Michalicska), miestny mlynár.
Pri ceste smerom do Dechtíc, kúsok za tabuľou obce Kátlovce, po ľavej strane cesty, blízko od mosta nad potôčikom Vrbovec, sa nachádza socha ukrižovaného Krista. O tejto soche neboli doteraz známe žiadne informácie, tie sa získali až z citovanej vizitácie.  Nápis na soche je v súčasnosti nečitateľný. Jediný údaj, ktorý sa podarilo zistiť, je pravdepodobný rok výstavby 1808 (MDCCCVIII), čo je v zhode s uvedeným hodnoverným prameňom.

Socha sv. Floriána

Napokon posledná, siedma socha sv. Floriána mučeníka bola postavená na hornom konci dediny a vizitácia zaznamenáva, že ju dal v roku 1812 postaviť Ján Chorvatovič (Chorvatovits).
Sv. Florián je uctievaný ako patrón proti nebezpečiu vody, povodniam, tiež suchu a búrkam a neskôr aj ohňu. Stal sa patrónom hasičských spolkov a združení. Býva zobrazený v odeve rímskeho vojaka so štítom v ruke a s prilbou na hlave. V ruke drží krčah s vodou, ktorou zalieva horiaci dom.  Vzhľadom na časté požiare v starších časoch, keď boli strechy kátlovských domov pokryté  slamou, nemohol tento patrón v obci chýbať. Socha bola postavená na hornom konci na rázcestí cesty na Dechtice a obecnej cesty smerom ku kostolu a k škole. V súčasnosti stojí socha sv. Floriána približne strede dediny. Socha bola postavená v roku 1817, dal ju postaviť M. Chorvatovič.

Svätý Kríž v “Lazoch” (pri ceste do Nižnej)

Svätý Kríž leží vľavo od dolného konca dediny za “Starou Blavou v Lazoch” na križovatke poľnej cesty smerom do Šarkana a cesty smerom na Nižnú,  kedysi ležal na spojnici cesty od sochy “Panny Márie”  (bývala cesta Pod vinohrady) a cesty do Šarkana. Svätý Kríž dal postaviť Michal Matuškovič s manželkou Helenou. Pôvodný drevený kríž bol postavený v roku 1846. V roku 1891 bol nahradený kamenným krížom. V okolí Svätého Kríža boli vysadené lipy. V roku 1925 (17. júna), bol Svätý Kríž pri letnej búrke poškodený pádom konára z lipy (po blesku). Svätý Kríž dali opraviť Ján a Anna Matuškovičová, Ludvík a Mária Jančovičová.

Socha Svätej Trojice

Pôvodne bola postavená vedľa Paderovskej cesty (asi 300 m) od odbočky cesty Dolné Dubové-Kátlovce na ceste smerom na Paderovce. Sochu dali postaviť Ján Srdoš s manželkou Evou, rod. Ušákovou v roku 1912. Sochu Svätej Trojice nechali obnoviť Jozef Oravec a Valéria Oravcová v roku 1934. V 50. rokoch minulého storočia bola socha presunutá do dediny pred dom J. Oravca, kde t.č. stojí nový dom č.d. 139.

Socha sv. Vendelína

Sv. Vendelín bol oddávna považovaný za typického ľudového svätca. Býva znázorňovaný ako pastier s klobúkom na hlave, v plášti, s ovcou alebo kra-vou pri nohách. V umení sa znázorňoval aj ako mních, pútnik.  Uctieva sa ako ochranca proti moru a najmä ako ochranca domáceho dobytka. Ku koncu 19. storočia sa rozšíril v Kátlovciach dobytčí mor. Vo viacerých po sebe nasledujúcich rokoch uhynulo na morovú nákazu mnoho kusov dobytka. Na ochranu proti moru dali občania postaviť sochu sv. Vendelína, ktorá v tom čase stála uprostred dediny. Sochu dal postaviť Pavol Ušák a niekoľko občanov v roku 1894. Socha stojí pred domom č.152 oproti domu, kde sa narodil kňaz-básnik Paľo Ušák-Oliva.

Kaplnka Panny Márie Lurdskej

Bola postavená na dolnom konci dediny pri odbočke cesty smerom na Pa-derovce. Kaplnku dala postaviť rod. Bohumíra Martinoviča v roku 1997. Bola posvätená 10. augusta 1997. Za veľkej účasti veriacich ju posvätil vdp. farár F. Kaňka. Na slávnostnej posviacke sa zúčastnili aj dvaja kátlovskí rodáci kňazi Jozef Kosmál a Marián Uváček.

Pamätník I. a II. svetovej vojny

V roku 1924 postavili vďační občania svojim padlým pomník pred Starou školou (blízko sochy sv. Floriána). Z nápisov na pomníku vyplýva, že bol postavený z nákladov občanov a príspevkov amerických Kátlovčanov Františka Janíčka a Jána Lukačoviča. Na pomníku sú mená padlých a mená navrátilcov, ktorí zomreli následkom choroby alebo zranenia z vojny ihneď po návrate (do výstavby pomníka). Počet padlých bol 35, pričom len niektorí majú na pomníku fotografie. Pomník padlých v I. svetovej vojne bol pri bombardovaní našej obce v II. svetovej vojne 1. apríla 1945 úplne rozbitý bombou, ktorá padla v jeho tesnej blízkosti. Osud tohto pomníka bol teda pozoruhodný, možno obrazne povedať, že pomník padlých v I. svetovej vojne “padol” v II. svetovej vojne, keď Červená armáda bombardovala ustupujúce nemecké vojsko. Trosky pomníka ležali v jeho okolí až do roku 1947, kedy Dobrovoľný hasičský zbor obce Kátlovce sa pričinil o jeho znovuobnovenie.

Pamätník Paľa Olivu

Pamätník Pavla Ušáka Olivu

Pamätník Pavla Ušáka Olivu

Rodná dedina, Kátlovce, dala postaviť (v máji 1990) Paľovi Ušákovi-Olivovi pamätník pod lipami pred kostolom s textom, ktorý napísal do pamätníka mladej poetke Angele Čimovej, rodenej Jindovej.  Text na pamätníku, je posledná sloha básne “Zvonky”, ktorá tvorí záver druhej časti zbierky básní Oblakov:

Zvoňte mi zvonky kvetov
Zvoňte mi zvukmi zo zlata
Oblakmi tieňom minaretov
Pre oči smrť pre poetov
Diaľka je striebrom zaviata

Pre úplnosť je treba uviesť, že inštalácia pamätníka sa mala uskutočniť  už v roku 1971 pred rodným domom Paľa Ušáka-Olivu, ale z príkazu “normalizátorov” vtedajšieho režimu bola zastavená. Pamätník čakal až do roku 1990 v rodnom dome básnika.