HISTORICKÉ NÁZVY OBCE

Zatiaľ najstarší známy písomný záznam obce Kátlovce sa viaže k urbáru z roku 1401, kde je názov Katlowicz. V zmienke z roku 1405 sa názov obce Kátlovce uvádza ako Kathloch a neskôr v tomto storočí je známa aj iná nemecká podoba Kathlowcz a maďarská podoba Kathló. Kátlovce sa v tom čase v písomných prameňoch spomínajú pod rozličnými názvami.

Chronologický vývoj názvu obce možno uviesť nasledovne:
1401 – Katlowicz
1405 – Kathloch
1438 – Kathlowcz
1482 – Kathlo
1508 – Katlowecz
1530 – Katlócz
1773 – Kattlocz, Katlowetz, Katlowcze
1786 – Katlocz, Katlowce
1787 – Katlócz, Katlowitz, Katlowce
1863 – 1907  – Katlóc,
1913 – Kátló,
1919 – Kátlovce (Katló)
1920 – Kátlovce (až podnes)

Zaujímavé súvislosti je možné hľadať medzi geografickým reliéfom kátlovského chotára a názvom obce. Obec pri tomto hodnotení leží pozdĺž potoka  Blavy v akejsi kotline. V maďarsko-slovenskom slovníku je v tejto súvislosti slovo katlan – čomu zodpovedá slovenský ekvivalent-kotol, kráter. Kotlina, z geografického hľadiska je definovaná ako “uzavretá zníženina rôzneho pôvodu s podstatne miernejším členením povrchu ako okolité územie”.  Okrem vlastnej obce Kátlovce možno to veľmi dobre vzťahovať aj na výraznú lokalitu kátlovského chotára – Šarkanské (po kátlovský: Šarkan), kde môžeme hovoriť skôr o akejsi jame alebo kráteri. Mimochodom, v bežnej reči sa Šarkanské pole nazýva aj Jamy.  Hoci ide len o jednu veľkú jamu. V rámci týchto úvah o možnom pôvode názvu obce Kátlovce uvádzame, že Šarkanské pole patrí k starým lokalitám, bolo tu sídlisko tzv. volútovej (lineárnej) kultúry aj o niečo mladšie pohrebisko tzv. – lengyelskej kultúry, ktorých pozostatky sa podarilo objaviť.  Často citovaný regionálny historik malokarpatskej oblasti Jedliczka len veľmi stručne uvádza, že slovenský názov Kátlovce nemá v slovenskom jazyku žiaden určitý význam.
Nemecká verzia sú Kathlowcz súvisí pravdepodobne s nemeckou kolonizáciou západného Slovenska. Je veľmi pravdepodobné, že nemecký názov obce bolo len ponemčené už predtým známe označenie obce Katlowicz.  Podobnú prax aplikovali nemeckí prisťahovalci aj pri označovaní iných obcí, ale i vrchov a dolín v oblasti Malých Karpát.  Nemecká kolonizácia nadobudla značnú intenzitu najmä za vlády Ľudovíta Veľkého (1342-1382) a neskoršie za vlády Žigmunda Luxemburského (1387-1437). Nemcov vtedy na západné Slovensko povolávala kňažná Margita pôvodom z Tirolska, ktorá bola majiteľkou Trnavy. Pre svojich krajanov, ktorí prichádzali do už existujúcich osád (Jur, Pezinok, Modra, Smolenice) alebo zakladali nové osady (Horné Orešany – Nussdorf, Dlhá – Langendorf atď. ) vymáhala od kráľa rozličné výsady.  Pri hľadaní možných súvislosti názvu našej obce podľa nemecko-českého slovníka  je najbližší zmysluplný začiatok slova, ktorý sa podobá na Katlovce je Kate – vidiecky domček, barak.
Analýzu pôvodu názvu našej obce Kátlovce, pravdepodobne prvú takúto analýzu, ktorú vykonal významný jazykovedec, uvádzame v plnom znení: “Pôvodný slovenský názov Kátloviec bol Kotlovce. Od všeobecného podstatného mena (apelatíva)-kotol, v nárečí kotel je odvodených u Slovanov veľa názvov osád. U východných Slovanov od kotel je odvodených vyše sto zemepisných názvov od základnej formy Kotel cez Kotelevka, Kotely, Koteľniki, Koteľnikovo, Koteľnicy, Koteľňa, Kotlevo, Kotlov, Kotlovka až po Kotlovcy. Ale sú aj Kotly, Kotľarovo. Tým východoslovanským Kotlovciam presne zodpovedajú Kotlovce. Forma Kátlovce vznikla z maďarského prevzatia vo forme Katlóc, lebo Maďari preberali často slovanské o ako a. Kožuchov na východe prebrali ako Kažo, v ich pravopise ako Kazso. Slovanské, staroslovienske sokač prebrali ako sakáč, v ich grafike szakácz, svoboda-sloboda prevzali ako sabad, szabad. Naše bob ako bab atď. Zo starej maďarskej administratívy sa Katlóc dostalo aj do slovenčiny Kátlovce. Takých prípadov, že maďarská hlásková adaptácia slovenského názvu prešla späť aj do slovenčiny, je dosť”